Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhoročnú tradíciu. Pestujú sa na našom území od nepamäti. Spĺňajú množstvo funkcií – zásobenie ovocím, plody sú základom pre množstvo sekundárnych produktov, ich peľ slúži ako potrava pre včely, ovocné sady dotvárajú ráz krajiny, pestovanie ovocia prináša mnohým ľuďom prácu a podobne. Počas stáročí prešli vývojom spojeným s mnohými zmenami a špecifikami pre danú dobu. V súčasnosti sa s nástupom trhovej ekonomiky rozmohla silná intenzifikácia výroby, vedúca k dosiahnutiu maximálnych úrod vysokokvalitného ovocia. Spojená je predovšetkým s novými pestovateľskými tvarmi, s úzkymi intenzívnymi sponmi, pestovaním na slabo rastúcich podpníkoch, využívaním predovšetkým výkonných odrôd. Mení sa však nielen odrodové, ale tiež druhové zastúpenie. Pestovatelia vysádzajú predovšetkým sady z ovocných druhov, ktorých ovocie je ľahko predajné a jeho predajná cena na trhu umožňuje skorý návrat vložených investičných prostriedkov. Preto v súčasných sadoch dominujú najmä jablone, menej broskyne, slivky, hrušky, čerešne, višne, z drobného ovocia sa vysádzajú hlavne plantáže ríbezlí. Pestovanie ostatných ovocných druhov je dnes vo veľkovýrobe vzácnosťou, ich výsadby sa vyskytujú iba ojedinelo a aj to na malých plochách. O niečo lepšia situácia je v záhradách. Hoci aj drobných pestovateľov a záhradkárov sa dotkla súčasná finančná situácia a pri nákupe hľadia najmä na úžitok ktorý im zakúpený výpestok prinesie výškou svojich úrod, predsa si však mnohí z nich nájdu vo svojej záhrade priestor aj na pár stromov z netradičného a menej pestovaného ovocia.
Ovocné sady, plantáže drobného ovocia, ako aj záhrady a záhradkové osady sú významným krajinotvorným prvkom. Menia a dotvárajú ráz krajiny, robia ju krajšou, zaujímavejšou. Uponáhľaná doba však poznamenala väčšinu z nás – ľudí natoľko, že sa už nedokážeme pozrieť za hranicu svojho sadu či záhrady. Z okolitej krajiny sa postupne vytrácajú voľne rastúce skupinky ovocných stromov, remízky, či solitérne rastúce vysokokmene. Tieto tvoria dôležitú súčasť krajiny, robia ju krajšou. Často vypĺňajú prázdne zanedbané miesta v chotári, nevyužiteľné pre poľnohospodársku výrobu. Veľkým významom týchto porastov je tiež skutočnosť, že slúžia ako útočisko pre zverinu a hlavne vtáky. Druhové zastúpenie v remízkach poskytuje tiež množstvo potravy pre vtáky, čo im umožňuje prečkať nepriaznivé zimné obdobie. V prírode voľne rastúca jabloň, čerešňa či hruška tiež určite poteší svojimi plodmi deti i dospelých pri prechádzkach v prírode. Staré vysoké solitérne ovocné stromy sú častou motiváciou pre umelcov, fotografov ale i ostatných ľudí. Ich majestátnosť a sila prežiť v často nepriaznivých podmienkach dodáva človeku významnú energiu a napĺňa mu srdce i dušu obdivom a pokojom. Plody z týchto porastov a solitérov sú z kvalitatívneho a komerčného hľadiska nezaujímavé, o to vyššia je zväčša ich nutričná a biologická hodnota. Často sa tiež využívajú na spracovanie – výrobu domácich páleniek, kompótov, džemov a ďalších produktov. Nezanedbateľné je tiež zdravotné hľadisko ovocia obraného z týchto stromov a krov. Väčšina z nich totiž nepríde počas celého roku vôbec do styku so štandardne využívanými chemickými látkami ako sú pesticídy a umelé hnojivá. Preto sú tieto plody zvlášť zdravé, vhodné najmä pre deti, pre ľudí s rôznymi alergiami na chemické látky a na výrobu biologických produktov.
Stav týchto porastov je však biedny. Vytrácajú sa pomaly z chotárov a volajú po obnove. Pomôcť v tomto smere môžu najmä záhradkári, ale tiež zanietení záhradníci a ochrancovia prírody na kompetentných miestach. Činnosť spojená s obnovou týchto porastov je finančne nenáročná, vyžaduje si iba zanietenie a obetovanie určitého množstva voľného času. V ovocných škôlkach zostáva na konci sezóny veľké množstvo nepredajného materiálu, ktorý namiesto toho aby splnil svoj účel na ktorý bol vyrobený končí zväčša na smetisku. Majitelia a riaditelia poľnohospodárskych ale i nepoľnohospodárskych firiem si ho po dohode s predajcami vedie zaobstarať za symbolický poplatok. Potom už stačí len trochu chcieť a obetovať kúsok svojho času a prázdne nevyužité miesta v kúte hospodárskeho dvora prípadne spoza plota sa premenia na efektne zakvitnutý minisadík, prinášajúci úžitok i potešenie.
Záhradkári počas zimného a letného rezu odstránia veľké množstvo konárov, ktoré spaľujú alebo drtia. Nič im nebráni v tom, aby vzali z tohto „odpadu“ vrúble, ktoré pri prechádzke prírodou naštepia do voľne rastúcich semenáčikov a plánok daných druhov. Preferovať by však mali odrody odolné na choroby, škodcov a nepriaznivé vplyvy počasia, ktoré majú šancu prežiť aj v týchto extenzívnych podmienkach. Odmenou im bude nielen dobrý pocit z tohto pekného skutku, ale tiež chutné ovocie, ktoré si o pár rokov z týchto stromov odtrhnú.
Tento spôsob rozširovania ovocných drevín do prírody má ešte ďalší význam. Záhradkár môže takto rozširovať staršie odrody, ktorých pestovanie v záhradách už dnes stratilo význam, ale svojimi vlastnosťami si zaslúžia zachovanie aspoň takouto formou. Veľa záhradkárov si vie tiež doma pomerne nenáročne a jednoducho dopestovať ovocné stromy a kry. Často im zostanú prebytky týchto výpestkov a nevedia čo s nimi. Ich výsadba do prírody je tiež jednou z možností ako ich využiť. Vhodné pre tento účel sú napríklad liesky, semenné orechy, drieň, semenáčiky moruší, oskoruší, ale tiež štepené jablone, čerešne, hrušky a iné.
Pri realizácii týchto myšlienok je však potrebné držať sa niektorých zásad.
– Nevysádzame zásadne stromy choré a ani na preštepovanie nepoužívame vrúble z chorých stromov. Tieto by sa zbytočne stali zdrojom infekcie aj pre svoje okolie a mohli by ľahko infikovať dovtedy zdravé stromy.
– Snažíme sa vysádzať hlavne odolné odrody, ktoré nevyžadujú chemickú ochranu.
– Na trvalo suché stanovištia nevysádzame zbytočne výpestky na slabo rastúcich podpníkoch. Ich rast by bol veľmi slabý a časom by mohlo dôjsť k ich odumretiu.
– Nie každý ovocný druh je vhodný na každé použitie. Na nevyužité plochy môžeme vysádzať druhy veľkého ovocia /jablone, hrušky, čerešne, dule, slivky, mirabelky/, orechy, liesky, gaštany, druhy menej známych ovocnín /baza, jarabina, oskoruša, moruša/. Ako solitérne dreviny sa využívajú najmä dlhoveké druhy dorastajúce do väčšej výšky /jablone, hrušky a čerešne na silne rastúcich podpníkoch, moruše, oskoruše, orechy/. Do remízok sú vhodné najmä druhy menej známych ovocných drevín, ktorých plody tvoria obživu vtáctvu. Patria sem najmä jarabina, arónia, šípky, drieň, trnky, ale tiež čerešne, mišpule a mirabelky.
– Vhodné je tiež využitie prirodzených vlastností daného druhu. Repelentný účinok orechov sa dá využiť napríklad výsadbu orechov v blízkosti hnojísk a poľnohospodárskych dvorov. Splnia takto nielen estetickú, ale tiež praktickú funkciu.
– Pamätať treba aj na prirodzený vzhľad a vlastnosti drevín. Nevhodná výsadba môže totiž v určitom prostredí pôsobiť rušivo, nezapadne prirodzene do okolitého prostredia. Napríklad výsadba ruží alebo ázijských hrušiek na okraji lesa by prostredie silne narúšala. Vhodnejšími druhmi sú v tomto prípade napríklad liesky, drieň, maliny, šípky alebo baza.
Zanietencov ochotných urobiť nezištne niečo pre svoje bližšie či vzdialenejšie okolie je v dnešnej dobe žiaľ čoraz menej. Kdekoľvek sa obzrieme vidíme kúsky nevyužitej pôdy zarastajúcej burinou, ktorú každý z nás akosi prehliada. Zostáva len dúfať, že počet tých ktorí spomalia tempo a obetujú sa v prospech iných stúpne a naše okolie sa zaplní upokojujúcou zeleňou, ktorá poteší telo aj dušu.
Ing. Marián Komžík
