Citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata, syn. Citrus trifoliata) patrí medzi subtropické rastliny, ktoré však možno úspešne pestovať aj v našich polohách. Pochádza zo strednej alebo severnej Číny, odkiaľ sa od 8. storočia začal rozširovať aj do ostatných častí sveta. U nás ho poznáme  väčšinou ako najznámejší podpník pre kultúrne odrody citrusov. Má afinitu prakticky so všetkými druhmi citrusov, ktoré sú vďaka nemu výrazne odolnejšie proti nízkym teplotám, v porovnaní s inými druhmi podpníkov.

Už menej však citrónovníkovec poznáme ako samostatne pestovaný druh. Vytvára nižšie opadavé kry dorastajúce do 2 metrov, s typickými dlhými a ostrými tŕňmi, ktoré sú často dôvodom jeho slabšieho rozšírenia. Na trhu sa občas vyskytnú aj jeho beztŕnne formy, ktorých je však stále menej ako by si zaslúžili. Na kroch sa popri tŕňoch nachádzajú 3-početné listy, podľa ktorých dostala táto rastlina aj svoj názov. Kry sú veľmi husté, čo v kombinácii s výraznými tŕňmi prináša možnosť ich využitia na nepreniknuteľné živé ploty. Bežne sa však pestuje ako solitérna rastlina, ktorá zaujme nielen svojím exotickým a trochu bizarným vzhľadom, ale tiež atraktívnymi kvetmi v jarnom období a žiarivými plodmi v období jesennom.

Kry citrónovníkovca rozmnožujeme pomocou semien, úspešne ho však možno rozmnožovať aj rezkovaním. Rastlinám vyhovujú ideálne vzdušné, dostatočne výživné substráty s mierne kyslou pôdnou reakciou (5,5-6). Znesú však bezproblémovo aj ťažšie, dokonca aj ílovité pôdy. Vďaka svojej vysokej mrazuvzdornosti (až do -27^oC) ide o jediného zástupcu zo skupiny citrusov, ktorý možno u nás pestovať vo voľnej pôde v exteriéri.

Na pestovanie sú rastliny málo náročné. Vyberáme im chránené svetlé polohy, nevadí im ani priame slnečné žiarenie. Prirodzene rastú v tvare kra, pri troške námahy z nich však vieme vytvarovať aj nižšie stromčeky. Vytvárajú veľké množstvo výhonov, preto je vhodné vykonávať pravidelne presvetľovací  rez, ktorý nám udrží kry či stromčeky vzdušnejšie a zjednoduší nám zber plodov. Na doplnkovú závlahu reaguje dobre, vo všeobecnosti však radšej ocení suchšie ako podmočené stanovište.

Citrónovníkovec je aj vďačným druhom pre kríženie s inými druhmi citrusov, pričom nosnou vlastnosťou, ktorá sa od neho pri krížení očakáva, je práve jeho spomínaná vysoká mrazuvzdornosť. Počas desaťročí krížení vzniklo medzičasom množstvo jeho hybridov a medzidruhových krížencov s rôznymi vlastnosťami a stupňami odolnosti proti chladu. Medzi najznámejšie patria citranž (Poncirus trifoliata x citrus sinensis), citrumelo (Poncirus trifoliata x Citrus paradisi) a citrumkvat (Poncirus trifoliata x Fortunela japonica).

Kry zakvitajú v jarnom období. Kvety sú veľké 3-5 cm, voňavé, s piatimi bielymi okvetnými lupienkami, sú prakticky identické ako iné kvety citrusovitých krov. Z kvetov sa vyvinú tvrdé guľovité plody zelenej farby, ktoré sa v čase zrelosti prechádzajú do citrónovo žiarivo žltej farby. Po dozretí dosahujú veľkosť asi 5 cm, sú plstnaté a ich povrch je hrboľatý. Plody zberáme z krov postupne (dokážu ostať na kroch aj po opade listov) alebo ich pozberáme naraz a to vďaka nepríjemným tŕňom ideálne jednoduchým striasaním. 

Využitie plodov je podobné ako plody citróna a teda najmä na dochucovanie čaju či ďalších nápojov. Plody dokonca vieme oberať postupne a navyše sa vcelku dobre skladujú, čo umožňuje dokonalejšie zužitkovanie úrody v čerstvom stave. Využiť sa dajú dokonca aj listy, ktoré sa po vysušení a zomletí používajú ako korenie z ázijskej kuchyni.