Jesenná odroda. Vyšľachtil ju výberom zo semenáčov približne v roku 1800 záhradník Dieskau v Althaldenslebene v Nemecku. Tvorí veľké, husto olistené koruny, vyžaduje dlhší rez. Do rodivosti vstupuje skoro, tá je pomerne pravidelná a z roka na rok vyššia. Na pôdu a polohu nemá špeciálne nároky, vyhýbať sa treba suchým pôdam a veľmi drsným veterným polohám. Plod je vysoký, tupo kužeľovitý, s piatimi plochými rebrami stredne veľký až veľký, dosahuje hmotnosť 150g. Šupka je jemná, leská, slamovo žltej farby, z väčšej časti pokrytá sviežou červeňou – pruhovane i bodkovane. Drobné červené bodky sa vyskytujú aj na žltej časti plodu. Dužina je tuhá, neskôr však jemná, šťavnatá, s príjemnou korenitosťou pripomínajúcou horké mandle. Na vzduchu rýchlo hnedne. Plody navädnú, proti chorobám a mrazu sú značne odolné.
Ing. Marián Komžík
