Pri ovocných drevinách rozlišujeme rôzne typy rozkonárovania. Jednotlivé skupiny ovocných drevín rozkonárujú rôzne v závislosti od toho, či je vrcholový púčik vždy vegetatívny (napr. pri kôstkovinách) – racemózny typ rozkonárovania, alebo býva predlžovací rast obmedzený premenou vrcholového púčika na zmiešaný (pri jadrovinách) – cymózny typ rozkonárovania (z bočných púčikov). Oba typy patria k monopodiálnemu rozkonárovaniu, pri ktorom primárna os konárika je stála a sekundárne osi majú pôvod v primárnej, terciárne v sekundárnych osiach.
Z hľadiska tvarovania má význam klasifikácia typov rozkonárovania, ktoré charakterizuje prirodzený prejav pri tvorbe nadzemnej časti ovocných drevín. V prípade vzpriamených výhonkov rozlišujeme rozkonárovanie akrotonické (silná apikálna dominancia), mezotonické a bazitonické (slabá apikálna dominancia). Schémy sú znázornené na obrázku.
V prípade ovocných stromov pozorujeme spravidla akrotonické rozkonárovanie, kedy na začiatku vegetácie sa uplatňuje silný vplyv apexu, takže bazálne púčiky výhonkov často nevypučia a premenia sa na spiace a neprejaví sa na nich ani výhodná poloha z hľadiska vzdialenosti od koreňov. K výrazne akropetálne rozkonárujúcim druhom patria hruška a čerešňa, zachovávajúce si dominanciu stredníka po dlhé obdobie, slabšie sa akropetálny charakter rozkonárovania prejavuje napríklad pri marhuliach, višniach, pri ktorých sa dominancia stredníka skoro stráca a na jeho úkor silnejú bočné konáre, takže rast do výšky je obmedzený. Pri kríkoch drobného ovocia pozorujeme bazitonické rozkonárovanie, bazálne púčiky výhonkov nie sú dostatočne brzdené v raste, dokonca sa prebúdzajú skôr ako ostatné a pri báze kra vytvárajú každoročne nové prírastky, ktoré sú dlhšie ako prírastky na vrchole konárikov.
Bočné výhonky spravidla nemajú vertikálny smer, ale sú plagiotropické (umiestnené pod rôznym uhlom k vertikálnej osi). I na týchto pozorujeme najmä v dôsledku gravitácie dorziventrálnosť vývoja a v závislosti od druhu rôzne typy rozkonárovania, a to hypotonický, mezotonický a epitonický (pozri obrázok). Pritom bočné výhonky akrotonicky rozkonárujúcich stromov rozkonárujú viac-menej hypotonicky a bočné výhonky hypotonicky rozkonárujúcich epitonicky v dôsledku rôzne silného vplyvu vrcholového prírastku na výhonku.
Prebúdzanie púčikov a schopnosť rozkonárovania
Pri rôznych ovocných druhoch a ich odrodách sa stretávame s rôznou schopnosťou prebúdzania sa púčikov a schopnosťou rozkonárovania, ktoré do značnej miery ovplyvňujú habitus stromu, hustotu koruny stromu a prístup k rezu. Klasifikáciu na základe schopnosti prebúdzania sa púčikov a rozkonárovania uvádza tabuľka:
Stupeň prebúdzania a rozkonárovania
veľmi nízky nízky stredný vysoký veľmi vysoký
Prebudené púčiky (%) 20 20-30 30-50 50-70 >70
Vytvorené výhonky (%) 5 10 15 25 >25
Stupeň prebúdzania púčikov a rozkonárovania určuje obrastanie konárov obrastom a hustotu koruny. Preto je pri reze stromu konkrétnej odrody potrebné vychádzať z týchto vlastností a voliť vhodný prístup k rezu.
(Ing. Oleg Paulen, PhD., KOVaV SPU Nitra)
